História stropného chladenia
Ľudia hľadajú spôsoby chladenia svojich obydlí zrejme od konca doby ľadovej. Prakticky až do 19. storočia však môžeme hovoriť len o prirodzených spôsoboch chladenia budov, najmä vetraním. Chladenie obytných aj neobytných interiérov je dnes už nevyhnutnosťou aj v našom klimatickom pásme a patrí sa poznať aj jeho históriu. Systém veľkoplošného sálavého stropného chladenia sa nemôže pýšiť pár tisícročnými dejinami, aké má podlahové kúrenie. Ani nie storočný vývoj stropného chladenia priniesol niekoľko prelomových momentov. Čítajte, aká síce pomerne mladá, ale zaujímavá je história stropného chladenia.
Z Ríma do Londýna
Nebudeme ďaleko od pravdy, ak za základný inšpiračný zdroj vynálezcov stropného chladenia budeme považovať podlahové kúrenie. Od antických hypokáust až po legendárny britský systém Crittal z 20. rokov 20. storočia. A už stačilo naozaj „málo“: podlahovku preniesť na strop a skúsiť okrem kúrenia aj chladiť. Reálna história stropného chladenia sa začala v 30. rokoch 20. storočia. Je zaujímavé, že prvé plošné sálavé stropné chladenie nebolo inštalované napríklad v Ríme. Alebo ešte niekde južnejšie, kde je v lete ešte teplejšie. Pre mnohých prekvapivo historicky prvá veľká budova so stropným chladením stojí v meste, kde je priemerná ročná teplota 7,2 °C, v lete okolo 18 °C, v Londýne.
Prvá bola stará dáma
Tak, ako prvá priečka v histórii modernej podlahovky, aj v dejinách stropného chladenia patrí britským inžinierom. Historici pripisujú prvenstvo britskému stavebnému inžinierovi Oscarovi Faberovi. Ten koncom 30. rokov minulého storočia inštaloval prvé stropné chladenie v budove Bank of England v Londýne. Budova z roku 1734, na britských ostrovoch familiárne prezývaná The Old Lady of Threadneedle Street, dostala stropné chladenie v rámci rozsiahlej prestavby a rekonštrukcie. Budovu britskej centrálnej banky chladil systém medených rúrok inštalovaný v masíve betónovej stropnej konštrukcie. Napriek Faberovmu prvenstvu bol ale patent na stropné chladenie pripísaný v roku 1935 holanďanovi van Doorenovi.
Vedeli ste…… že do histórie stropného chladenia a vykurovania sa významne zapísal aj jeden Slovák? Historicky prvé tepelné čerpadlo s uzavretou slučkou skonštruoval v roku 1928 Aurel Stodola. Jeho zariadenie dodnes pomáha vykurovať budovu radnice v Ženeve, zdrojom vody je Ženevské jazero.
Z Londýna do sveta
Aj keď prvé stropné sálavé veľkoplošné chladiace systémy bojovali s kondenzáciou, postupne našli uplatnenie v Európe a vo svete. Systém podobný priekopníckemu Faberovmu bol inštalovaný v roku 1937 v modernom obchodnom dome v Zürichu. Aj budova Ríšskeho snemu v Berlíne sa dočkala stropného chladenia počas rekonštrukcie po II. svetovej vojne. Stropné chladiace systémy boli v minulom storočí technologicky a finančne náročné – na rozdiel od dneška – a preto chladili najmä verejné budovy. V 50. a 60. rokoch boli systémy zdokonalené núteným vetraním inštalované v administratívnych budovách, ale napríklad aj v nemocniciach. Vývoj materiálov a technológií TZB umožnil masívnejšie uplatnenie moderných sálavých stropných chladiacich systémov až začiatkom 21. storočia.
Inšpiráciou pre stropné chladenie bolo podlahové vykurovanie.
Renesancia stropného chladenia
Takto môžeme bez preháňania nazvať obdobie, v ktorom žijeme dnes. Sprísnenie noriem aj v oblasti bežnej, individuálnej výstavby vyžaduje efektívne a finančne aj energeticky nenáročné riešenia. Ruka v ruke s ekologickými požiadavkami je stropné sálavé chladenie jednoznačne top. Nezanedbateľné sú aj zdravotné a hygienické benefity veľkoplošného spôsobu chladenia. Tento pre človeka najprirodzenejší a aj najzdravší systém chladenia interiérov právom zažíva reálnu renesanciu. V porovnaní s inými spôsobmi chladenia má zásadnú pridanú hodnotu: okrem chladenia v lete dokáže v zime interiér vykúriť. História stropného chladenia je relatívne mladá, ale určite zaujímavá aj pre nestavebníkov.