Debaty na tému porovnávania veľkoplošných chladiacich systémov a klasickej klimatizácie začali aj v našich končinách začiatkom milénia. Po viac než dvadsiatich rokoch sme podstatne ďalej, základné fakty, ale aj mýty a nepravdy sa však opakujú stále dokola. Na oboch stranách bojiska „znepriatelených“ táborov sa používajú zbrane rôznych kalibrov. Nie je to síce ostrá zákopová vojna, ale taká až príznačne „studená“ a prakticky nekončiaca. Detailné, exaktné porovnanie výhod, nevýhod a nákladov oboch spôsobov chladenia obytných a pobytových interiérov je témou odborných prác. Nemáme ambíciu priniesť novátorský, iný pohľad na problém, skúsime ho ale objektívne zosumarizovať. Čítajte náš výklad témy stropné chladenie verzus klimatizácia – porovnanie výhod a nákladov.

• Ako sa mení klíma na Slovensku?
• STROPNÉ CHLADENIE
• Typy systémov stropného chladenia
• Výhody stropného chladenia oproti klimatizácii
• Nevýhody sálavého stropného chladenia oproti klimatizácii
• Vplyv stropného sálavého chladenia na ľudský organizmus
• KLIMATIZÁCIA
• Typy klimatizácií
• Výhody klimatizácie v porovnaní so stropným chladením
• Nevýhody klimatizácie
• Zdravotné nevýhody
• Porovnanie stropného chladenia a split klimatizácie

Ak by sme chceli vychádzať z principiálneho postulátu: porovnávajme porovnávateľné, tento článok by sa po pár sumarizačných vetách skončil. Je to niečo podobné, ako porovnávať výhody a nevýhody najnovších modelov auta s naftovým motorom a elektrickým pohonom. Obe vozidlá majú spoločné to, že sú to štvorkolesové motorové vozidlá, ich pohon však funguje na inom princípe. Podobne môžeme vedľa seba postaviť stropné chladenie a split klimatizáciu. Oba systémy majú spoločný cieľ – chladiť interiéry budov, v ktorých žijú, pracujú alebo sa pohybujú ľudia. Princípy fungovania a z nich vyplývajúce výhody aj nevýhody, plusy a mínusy však už spoločné nie sú. Oba systémy majú zaujímavú a do istej miery aj časovo paralelnú históriu.

Nemáme dôvod presviedčať kohokoľvek o tom, že obytné a verejné pobytové a administratívne interiéry treba chladiť už aj v našom zemepisnom pásme. Tento fakt mimochodom nespochybňujú ani propagátori, výrobcovia a predajcovia stropných chladiacich systémov a ani všetci, ktorí nedajú dopustiť na klimatizáciu. Pre istotu, na zopakovanie pre zasvätených a zamyslenie aj pre tých, ktorí stále o klimatických zmenách pochybujú, zhrnieme základné fakty. Aktuálnu správu o stave globálnej klímy politicky a vedecky odprezentovali v tohtoročný Deň Zeme šéf OSN a šéf Svetovej meteorologickej organizácie. Podľa nich sú zmeny klímy antropogénne, vyplývajúce z dôsledkov ľudských rozhodnutí a činnosti, ale aj ľudskej hlúposti a nepoučiteľnosti. Ukazovatele a vplyvy klimatických zmien na našej planéte sa v minulom roku opäť zhoršili:

• dekáda 2011 – 2020 je zatiaľ historicky najteplejším desaťročím
• rok 2020 bol v Európe a Arktíde najteplejší počas celej histórie meteorologických meraní
• od roku 1993 sa zvyšuje teplota ovzdušia nad pevninou a oceánmi a aj teploty pôdy a morskej vody
• dôsledkom pokračujúceho topenia morského ľadu a ľadovcov je stúpanie hladín morí a oceánov
• topenie permafrostu – donedávna večne zamrznutej pôdy – spôsobuje uvoľňovanie metánu do atmosféry
• vo všetkých klimatických pásmach dochádza k zmenám modelov zrážok
• neúprosné globálne klimatické zmeny pokračujú a narastajú
• napriek snahám ľudstva zmierňovať zmeny klímy bude negatívny trend pokračovať
• klimatické zmeny nezastavíme, dnes už ide o to, do akej miery dokážeme zmierniť dôsledky a prispôsobiť sa zmeneným klimatickým podmienkam

Klimatické zmeny sú spôsobené aj ľudskou činnosťou.

Bežiace a do istej miery nezvratné globálne klimatické zmeny sa samozrejme nevyhli ani našej krajine. Meteorológovia, klimatológovia ale aj poľnohospodári vedia, že za ostatných 10 rokov sú zmeny tak výrazné, že už neplatia tradičné ľudové pranostiky týkajúce sa počasia. Speleológovia so slzami v očiach už niekoľko rokov sledujú, ako sa topí Dobšinská ľadová jaskyňa. Priemerné ročné teploty, ale aj maximálne vo všetkých ročných obdobiach stúpajú vo všetkých oblastiach Slovenska, menia sa zrážkové a iné klimatické pomery. Klimatologické predpovedné modely rátajú s tým, že v našich severných okresoch bude do roku 2050 tak, ako je dnes v Podunajskej nížine. Slovenská klíma sa postupne mení z miernej na subtropickú. V roku 2050 môžeme v Bratislave očakávať také klimatické pomery, aké sú dnes v austrálskej Canberre. Ak ešte nechladíte, mali by ste myslieť na budúcnosť a čím skôr začať.

Systém sálavého stropného chladenia bol objavený v Anglicku v 20. rokoch 20. storočia. Systém Crittall bol pôvodne patentovaný na vykurovanie vodou vedenou v oceľovom potrubí zabudovanom do betónových stĺpov budov. Zdokonalenie systému ho transformovalo na sálavý plošný, podlahový, stenový a stropný. Patent na systém stropného chladenia bol pripísaný v roku 1935 holanďanovi van Doorenovi. Prvý veľkoplošný chladiaci a vykurovací systém zabudoval v roku 1937 do stropnej konštrukcie britský stavebný inžinier Oscar Faber. Po rozsiahlej rekonštrukcii a prestavbe chladil a vykuroval budovu bank of England v Londýne systém medených rúrok v masíve betónovej stropnej konštrukcie.

Stropné chladenie sa postupne rozšírilo do Európy, kvôli technickej a finančnej náročnosti boli takto chladené najmä veľké verejné budovy. Po II. svetovej vojne inštalovali systém podobný Faberovmu aj do budovy Ríšskeho snemu v Berlíne. Prvé veľkoplošné sálavé stropné systémy trpeli na problémy s kondenzáciou. V 50. a 60. rokoch boli modernizované systémy  kombinované s núteným vetraním inštalované v administratívnych budovách a nemocniciach. Postupný vývoj technológií a materiálov umožnil rozšírenie a uplatnenie moderných sálavých stropných systémov na prelome milénia. Po sprísnení legislatívy týkajúcej sa v Európskej únii aj energetickej náročnosti individuálnej výstavby, zažíva sálavé stropné chladenie renesanciu.

Sálavé stropné chladiace systémy vytvárajú optimálny tepelný komfort bez vysokých nárokov na distribúciu vzduchu. Pri stropnom plošnom chladení prebieha výmena energie medzi človekom a chladiacou plochou celoplošne a prevažne v podobe sálania. Tým sú zaistené optimálne predpoklady pre príjemnú klímu v chladenej miestnosti a komfortný pocit tepelnej pohody. Stropné chladenie pracuje s vyššou teplotou vody a patrí medzi vysokoteplotné chladiace systémy. Tepelná záťaž interiéru je odvádzaná vodou chladenými stropnými plochami. Objemový prietok vzduchu je redukovaný na minimálnu dávku a jeho úlohou je najmä odvod tepla viazaného vo vodnej pare.

Chladiaca kvapalina cirkulujúca v plošnom potrubnom rošte v strope ochladzuje stropnú konštrukciu. Plocha stropu s teplotou do 19 °C, nižšou ako rosný bod v miestnosti, postupne cez steny ochladzuje predmety, ľudí a aj vzduch v chladenej miestnosti. Systém stropného chladenia sa skladá z plošných rúrkových chladiacich okruhov zabudovaných v konštrukcii stropu, pod omietkou alebo pod stropom. Ďalej ho tvorí pripojovacie potrubie, spájacie, prechodové a upevňovacie komponenty, izolačné prvky, regulácia a priestorové termostaty. Súčasťou systému je aj zdroj chladu a zdroj cirkulujúcej chladiacej vody a obehové čerpadlo. Chladiacim médiom je voda, zdrojom chladu tepelné čerpadlo, systém dvoch studní alebo chiller.

Stropné chladenie zaručuje maximálny komfort.

Podľa spôsobu inštalácie delíme stropné chladenie na systémy inštalované v suchej podstropnej alebo mokrej stropnej konštrukcii.

Systém stropného chladenia v suchej konštrukcii

Podhľadový systém je ideálny všade, kde nie je možné inštalovať stropné chladenie priamo do betónovej konštrukcie stropu. Teda najmä pri rekonštrukciách, kde nie je možné zasahovať do konštrukcie stropu, alebo pri drevených stropoch. Chladiaci strop tvoria prefabrikované izolované sadrokartónové dosky s predvŕtaným upevňovacím rastrom na inštaláciu pod strop. V doskách rôznej veľkosti sú vložené rúrky chladiaceho roštu, systém je variabilný na dosiahnutie maximálnej aktívnej chladiacej plochy.

Systém stropného chladenia v mokrej konštrukcii

Je využiteľný pri novostavbách, rúrky chladiacich polí sú pomocou vodiacich líšt v meandroch upevnené priamo na stropnú konštrukciu. Chladiace okruhy sú napojené priamo na rozdeľovač alebo pripojovacím potrubím zvedené do rozdeľovača a regulácie. Chladiace rošty upevnené na konštrukcii stropu sú prekryté zvyčajne dvojitou vystuženou omietkou.

Polopatisticky: stropné chladenie je zdravšie, účinnejšie, ekologickejšie aj ekonomicky výhodnejšie ako klimatizácia.

• univerzálnosť systému „2+ v jednom“ – sálavý stropný systém v lete chladí, v zime kúri, ak je zdrojom energie tepelné čerpadlo, môže aj ohrievať pitnú a úžitkovú vodu a aj vetrať
• energetická efektívnosť – stropné chladenie je vysokoteplotný chladiaci systém, teplota chladiacej vody je do 19 °C, zdrojom chladu je zvyčajne tepelné čerpadlo alebo chiller, prevádzkové náklady môžu byť nižšie o 20 až 50 % oproti klimatizácii
• estetickosť, neviditeľnosť, tichosť – chladiaci systém má takmer nehlučnú prevádzku, chladiaci rošt, potrubia a regulácia sú skryté, nie sú na očiach, nezavadzajú v interiéri ani exteriéri.
• zdravotné benefity – sálavý spôsob chladenia nevíri vzduch a nečistoty v ňom, nechladí vzduch nárazovo a prievanovo, chladiaci systém nie je potrebné čistiť ani dezinfikovať, riziko kolapsu z tepla je eliminované, rovnako nehrozí tepelný šok pri prechode z exteriéru do interiéru
• zdravotná a hygienická neškodnosť stropného chladenia ho uprednostňuje do priestorov s vysokými hygienickými požiadavkami – napríklad nemocníc
• prirodzenosť – princíp sálavého stropného chladenia je pre ľudský organizmus zásadne prirodzenejší, než prudké prúdenie studeného vzduchu, ide prakticky o najprirodzenejší spôsob vytvárania a udržiavania tepelného komfortu bez tepelného šoku
• prevádzková nenáročnosť – systém je v podstate bezúdržbový s nízkymi prevádzkovými nákladmi
• správne inštalovaný a regulovaný systém nepotrebuje žiadne zásahy počas  prevádzky po celý čas životnosti
• vysoká variabilita regulácie
• výrazná samoregulačná schopnosť
• finančná návratnosť – vyššiu obstarávaciu cenu „dorovnávajú“ a návratnosť urýchľujú nízke prevádzkové náklady
• vhodnosť pre byty, rodinné domy – novostavby aj rekonštrukcie, aj nebytové pobytové priestory

Stropné chladenie je dobrou voľbou, ak nechcete klimatizáciu.

• vyššia obstarávacia cena
• riziko kondenzácie – hrozí pri nesprávne dimenzovanom a regulovanom systéme
• stropné chladenie nedokáže znižovať úroveň rosného bodu vzduchu v interiéri
• nutnosť kombinácie so systémom vetrania
• nevhodné do trvale vlhkých priestorov s vysokým rosným bodom
• pomalší nábeh pri riešeniach v masívnych stropoch

Vnútorná mikroklíma interiérov vytváraná chladením sálavými stropnými systémami je vysoko komfortná. Pre človeka najprirodzenejší spôsob chladenia interiéru plošným sálaním nemá preukázateľné negatívne vplyvy na ľudský organizmus. Pozvoľný, neagresívny spôsob chladenia sálaním, bez prievanu a prúdenia studeného vzduchu zabezpečuje optimálny a permanentný tepelný komfort. Pocit tepelnej pohody ľudí v interiéri chladenom stropným chladením je vynikajúci, pretože ľudské telo sa cíti príjemne a komfortne ak môže aspoň 50 % svojho zdieľaného tepla regulovať prostredníctvom sálania. Stropné chladenie je pre ľudí neškodné, vyhovujúce všetkým zdravotným a hygienickým požiadavkám.

Stropné chladenie je pre náš organizmus prirodzené a príjemné.

Americký vynálezca Oliver Evans ako prvý predstavil myšlienku strojného chladiaceho zariadenia už v roku 1805, ale nikdy ju nezrealizoval. Prvý patent chladiaceho zariadenia na ručný pohon s využitím etylénu podal v roku 1834 angloamerický fyzik, vynálezca a strojný inžinier Jacob Perkins. Ručný pohon bol neskôr nahradený parným. Prvý klimatizačný systém určený pre tlačiareň v Brooklyne uviedol do prevádzky v roku 1902 americký vynálezca a technik Willis Haviland Carrier. Jeho systém začali postupne používať americké továrne, ale aj kiná. V roku 1928 bola vybavená klimatizačným systémom budova amerického Kongresu a o rok neskôr aj Biely dom. Klimatizácie našli postupne uplatnenie najmä v priemyselných a veľkých administratívnych a verejných budovách. Bežné sú klimatizácie v dopravných prostriedkoch. Globálny nástup klimatizácie ako systému chladenia interiérov obytných budov nastal až v 90. rokoch 20. storočia.  

Klimatizácia je všeobecne proces úpravy čistoty, teploty, vlhkosti a stavu vzduchu v interiéroch. Z pohľadu ľudského organizmu je prioritná hygienická úloha klimatizácie obytných a pobytových priestorov, ktorá je vždy spojená s prívodom chladeného vonkajšieho vzduchu. Prenášačom chladu je pri klimatizácii vzduch, ktorý má však nízku tepelnú kapacitu. Preto treba na výmenu vzduchu v klimatizovanej miestnosti vysoké prietoky veľkého množstva vzduchu s nízkou teplotou, prúdiaceho vysokou rýchlosťou.

Klimatizačný systém je koncepčný súbor funkčných prvkov na úpravu vzduchu – vonkajšieho, čerstvého aj obehového, distribúciu chladu, vzduchu a tepla do objektu.

Klimatizáciu oceníte najmä v lete.

Základné, najmenšie a pre obytné priestory najbežnejšie klimatizačné zariadenie s využívaním chladiva typu split – z anglického „rozdeliť“ – je rozdelené na vonkajšiu a vnútornú jednotku.

Exteriérová jednotka umiestnená na streche alebo fasáde, prípadne na balkóne alebo lodžii sa skladá z ventilátora vonkajšieho vzduchu, kompresorového chladiaceho zariadenia a výmenníka tepla chladivo/vonkajší vzduch. Vnútornú jednotku v miestnosti tvorí ventilátor a filter obehového vzduchu, výmenník tepla chladivo/vnútorný vzduch, expanzný ventil a privádzacia výustka. Obidve jednotky spája chladivové potrubie, v ktorom cirkuluje chladivo. Vnútorná jednotka ochladzuje interiér vháňaním studeného vzduchu, teplo interiéru je odovzdávané vonkajšou jednotkou do exteriéru. Niektoré typy klimatizácie dokážu aj obmedzene kúriť, teda skôr temperovať, rovnakým princípom vháňania vzduchu, ale zohriateho do interiéru.

Niektoré moderné typy využívajú aj technológie na čistenie vzduchu rôznymi spôsobmi. Splitové klimatizácie – v hrubom zjednodušení – pracujú na princípe tepelného čerpadla vzduch-vzduch. Ide o chladenie jednej zóny – miestnosti či kancelárie – jednou vnútornou jednotkou. Multi split systémy chladia viac zón, sú spojením viacerých vnútorných jednotiek s jednou vonkajšou. Väčšina bežných klimatizačných zariadení pracuje s kompresorovým obehom chladiva, zdroje chladu môžu byť kompaktné, kondenzátorové a výparníkové. V klimatizačných systémoch sa používa viacero druhov chladív, môžeme ich rozdeliť na prírodné a syntetické.

Jednoduchším variantom je „mobilná klimatizácia“, ktorá v jednom vnútornom zariadení skrýva komplexnú chladiacu jednotku, s vývodom – spravidla cez okno – vzduchu do exteriéru.

Klimatizačné systémy môžeme deliť podľa viacerých kritérií, tu sú najbežnejšie:

Rozdelenie podľa konštrukcie:

• delené – split a multi-split
• nedelené – mobilné, okenné

Rozdelenie podľa umiestnenia:

• stacionárne: pevné, nástenné, parapetné, kazetové, podstropné
• mobilné:  prenosné

Klimatizácia má stále navrch najmä v takmer monopolnom postavení v segmente chladenia interiérov, globálnom rozšírení, technologickom zázemí a z nich vyplývajúcej relatívne bežnej dostupnosti. Je to niečo podobné ako sto rokov budovaná infraštruktúra súvisiaca s využívaním fosílnych palív v priemysle – vrátane automobilového – a energetike. Kým nebolo vymyslené, prípadne zdokonalené niečo lepšie, fungovalo a stále to funguje globálne – napriek zjavným nevýhodám. Uhlíková éra sa pomaly ale isto končí, elektrárne a teplárne postupne prechádzajú na nefosílne, obnoviteľné a ekologickejšie energetické zdroje. Podľa aktuálnych informácií by sme sa mali ešte v tomto desaťročí dožiť postupného ukončovania výroby dopravných prostriedkov so spaľovacími motormi. To, kedy a či vôbec klimatizácie nadobro odídu do histórie TZB, zatiaľ odborníci nepredpovedali. Výhody klimatizácie v porovnaní so stropným chladením môžeme zhrnúť pomerne stručne:

• nižšia obstarávacia cena
• minimálne nároky na inštaláciu pri splitových typoch
• užívateľská „pohodlnosť“ vyplývajúca z dlhoročnej tradície a donedávna až „monopolu“ klimatizácie v segmente interiérového chladenia

• prudká, nárazová zmena nielen teploty, ale aj vlhkosti a ionizácie vzduchu
• prievan, vírenie vzduchu so všetkými nečistotami a zdravotno-hygienickými dôsledkami
• možná kontaminácia vzduchu samotným systémom
• nevyhnutné pravidelné čistenie, výmena filtrov, dezinfekcia a údržba
• riziko úniku chladiva do interiéru pri poruche
• hlučnosť
• vizuálna neatraktívnosť
• vysoké prevádzkové náklady
• vysoká energetická náročnosť
• vysoká environmentálna záťaž

• dlhodobé a pravidelné vystavovanie organizmu prúdu studeného vzduchu spôsobuje viaceré ochorenia
• riziko prenosu infekčných ochorení
• nevhodné pre alergikov a astmatikov
• neodporúčané pre ľudí s respiračnými chorobami, kardiovaskulárnymi ochoreniami pre starších ako 65 rokov a deti
• tepelný šok je jeden zo zásadných faktorov teplotného diskomfortu
• rýchlo prúdiaci vzduch v interiéri má negatívny vplyv na prirodzenú termoreguláciu organizmu

Ochladzovanie interiéru vháňaním studeného vzduchu má na ľudí žijúcich, pracujúcich alebo pohybujúcich sa v klimatizovaných priestoroch viacero negatívnych vplyvov:

• nízka teplota chladiva vo výmenníku a nízka teplota vháňaného chladiaceho vzduchu spôsobuje pokles rosného bodu, vznik kondenzácie a efekt vysušovania vzduchu v chladenom interiéri
• relatívna vlhkosť vzduchu klesá pod hygienicky prípustnú hranicu 30 %
• prúdenie vzduchu s rýchlosťou nad 0,1 m/s narušuje prirodzenú termoregulačnú rovnováhu organizmu s nadmerným potením a dehydratáciou
• klasické split systémy využívajúce konvenčný spôsob chladenia nemajú šancu dosiahnuť rýchlosť prúdiaceho vzduchu nižšiu ako 0,1 m/s, bežná rýchlosť prúdenia vzduchu split systémov vo výške 1,8 m je 0,2 m/s
• dlhodobé pôsobenie chladného prúdiaceho vzduchu na ľudský organizmus spôsobuje chronické respiračné a zápalové problémy, bolesti hlavy a stratu koncentrácie
• silné prúdenie a vírenie vzduchu v interiéri je cirkuláciou nečistôt v ňom, čo spôsobuje alergické reakcie
• kontaminácia vzduchu samotným klimatizačným zariadením – teda mikroorganizmami a baktériami pri nedostatočnom čistení a dezinfekcii spôsobuje vážne zdravotné problémy
• akustická nepohoda – klimatizačné systémy sú hlučné

• vstupné náklady na systém sálavého stropného chladenia a vykurovania môžu byť oproti klimatizácii vyššie o 25 – 50%
• prevádzkové náklady môžu byť nižšie až o 50 %
• pri využití energeticky najnáročnejšieho zdroja chladu – chillera budú prevádzkové náklady stropného chladenia nižšie približne o 20 a viac %
• pri chladení bežného rodinného domu stropným chladením sú ročné prevádzkové náklady na úrovni 50 -100 €
• pri stredne veľkom dome je rozdiel v nákladoch stropného chladenia a klimatizácie v stovkách až tisíckach € – podľa zvoleného zdroja chladu, typu a parametrov porovnávaných systémov

Skutočné vstupné a prevádzkové náklady sa líšia podľa vybraných parametrov jednotlivých chladiacich systémov.

• podomietkový systém: okolo 60 – 80 €/m2
• suchý podhľadový sadrokartónový systém: okolo 150 – 180 €/m2
• cena zdroja energie – podľa typu rádovo v tisíckach € + náklady na inštaláciu
• prevádzkové náklady: okolo 0,2 € m2/rok

Vysokoteplotné stropné sálavé chladiace systémy majú chladiaci výkon podľa typu konštrukcie stropu a samotného systému v praxou osvedčených podmienkach 60 – 70 W/m2.

• priemerná nákupná cena bežnej split klimatizácie je od cca 1000 € na miestnosť, bez nákladov na inštaláciu
• cena závisí od parametrov a typu inštalačnej jednotky, kľúčový je výkon a počet jednotiek
• príkon okolo 500 – 3500 W
• priemerná ročná spotreba elektrickej energie pri chladení závisí od výkonu, príkonu zariadenia, veľkosti miestnosti a tarify ceny elektrickej energie

Chladiaci výkon klimatizácií sa udáva v kW alebo termálnej jednotke BTU/h – British thermal unit. V prepočte: 1 BTU/h = 0,000293 kW. Vo všeobecnosti je na 1 m3 vzduchu v interiéri potrebný priemerný chladiaci výkon 35 W. Na 100 m3 miestnosť, čo je v závislosti od výšky stropu cca 50 m2, je potrebný priemerný chladiaci výkon 3 500 W, teda 3,5 kW, v prepočte 11 942,5 BTU/h. Priemerný chladiaci výkon split jednotiek na trhu je 2-7 kW, teda 6 824,28 – 23 885 BTU.

Pomer energetickej účinnosti EER – Energy Efficiency ratio je pomer medzi výkonom klimatizácie a odobranou elektrickou energiou. Hodnota u bežne dostupných klimatizácií sa pohybuje od 2 do 4 a platí, čím energeticky efektívnejšie klimatizačná jednotka pracuje, tým je číslo vyššie.

Koeficient energetickej účinnosti COP – Coefficient of Performance je pomer výkonu tepelného čerpadla a odobranej elektrickej energie, určujúci efektivitu a účinnosť tepelného čerpadla. Hodnota COP dostupných tepelných čerpadiel je o 2,5 do 4,5.

Priemerný sezónny výkonnostný faktor alebo súčiniteľ SPF je jednou z premenných výpočtu spotreby primárnej energie v budove na m2 za rok.

Bežné split klimatizačné chladiace zariadenia dosahujú úroveň SPF 2,5 – 3, stropné chladenie porovnateľných priestorov s tepelným čerpadlom dosahuje merateľnú úroveň SPF okolo 11. Optimalizáciou energetického zdroja je možné dosiahnuť v reálnych podmienkach výkonnostný faktor SPF stropného chladenia až 15, čo je oproti split systému 5-násobne lepší výsledok. Okrem toho sa časť chladiaceho výkonu klimatizácie „stráca“ pri eliminácii latentného tepla vzduchu, čo v závislosti od vlhkosti vzduchu znamená energetické straty od 20 do 50 %.

Zásadným a merateľným rozdielovým parametrom vstupných a prevádzkových nákladov stropného chladenia a klimatizácie je možnosť využitia kvalitného systému stropného chladenia na kúrenie. Ak by existoval klimatizačný systém schopný plnohodnotne vykurovať, jeho náklady by boli rádovo vyššie ako bežného primárne chladiaceho klimatizačného systému. Keďže však reálne neexistuje, popri vstupných a prevádzkových nákladoch klimatizácie treba prirátať aj ďalšie nákladové položky súvisiace s nezávislým systémom vykurovania. Pri systéme sálavého stropného chladenia ide prakticky o jednu investíciu s oboma spôsobmi využitia a zásadne nižšími prevádzkovými nákladmi. V porovnaní s akoukoľvek kombináciou chladenia split klimatizáciou a vykurovania.

Zmyslom tohto článku nebola analýza kvôli analýze, alebo jednostranne neobjektívna či „kvázianalýza“ dokazujúca… Pokúsili sme sa objektívne a s nadhľadom zosumarizovať pre a proti dvoch odlišných a konkurenčných spôsobov chladenia interiérov vzhľadom na naše slovenské reálie. Článok určite nie je navádzacím návodom, exaktným a detailným porovnaním s jednoznačným rezultátom. Pretože tak, ako vedia všetci zdatní mediátori: presvedčeného nemá zmysel presviedčať o tom, o čom je presvedčený – a tobôž o tom, o čom presvedčený nikdy nechce byť. Pre každého, kto si cení svoje zdravie, rozmýšľa ekonomicky aj ekologicky, je záver nášho článku jednoznačný.

Zdroje:

Eurostat | Svetová meteorologická organizácia WMO | Svetová zdravotnícka organizácia WHO | National Geographics | University of California, Lawrence Berkeley National Laboratory | Slovenská inovačná a energetická agentúra SIEA | Vyhláška o podpore obnoviteľných zdrojov energie | Úrad verejného zdravotníctva SR | ATP journal | REHAU – Technické informácie stropné vykurovanie/chladenie | Společnost pro techniku prostředí STP | Ústav techniky prostředí ČVUT | Univerzitní centrum energeticky efektivních budov ČVUT | VUT Brno | ASB portál | TZB info