Stropné chladenie je tu s nami desiatky rokov
Každý, kto sa profesionálne venuje stropnému chladeniu, vie, čo to znamená obhájiť funkčný systém. Napriek tomu, že stropné chladenie je tu s nami už desiatky rokov, predsudky a mýty musíme vyvracať aj dnes. Je to niečo podobné, ako vysvetľovať Eskimákovi princípy hľadania vody na Sahare. Pretože vôbec neverí, že tam voda je. Princípy fungovania stropného chladenia však nie sú otázky viery. Platia tu fyzikálne zákony, nuž a to sú tie prírodné, nemenné. Fungujúce napriek tomu, že mnoho ľudí si myslí možno opak. Čítajte fakty o tom, ako stropné chladenie funguje a aké mýty o tomto riešení chladenia interiérov stále kolujú.
História
Mnohí vieme, že prvé podlahové plošné kúrenie a z neho odvodené stropné vznikli v Anglicku a Holandsku pred takmer sto rokmi. Viacerých asi prekvapí, že prvý stropný chladiaci systém bol inštalovaný v rámci rekonštrukcie Bank of England v Londýne už v 30. rokoch minulého storočia. Išlo o kombináciu podlahového vykurovacieho a stropného chladiaceho systému, tvoreného medenými rúrkami v omietke stropu. Podobné systémy fungovali vo viacerých veľkých budovách v Európe, vrátane Ríšskeho snemu v Berlíne. Problém kondenzácie už vtedy inžinieri riešili systémami núteného vetrania. Prvé stropné chladiace riešenia boli finančne náročné a nedočkali sa rozšírenia v bežnej výstavbe.
Mýty a fakty
Moderné stropné chladiace systémy sú funkčnou súčasťou administratívnych i obytných budov niekoľko desiatok rokov. Stropné systémy Rehau chladia interiéry už cez 20 rokov, na Slovensku je realizovaných už okolo 100-tisíc m2. Napriek tomu o stropnom chladení koluje viacero mýtov, poloprávd, predsudkov a nezmyslov:
„Na Slovensku nepotrebujeme chladiť, ale poriadne kúriť”
Kúriť treba v zime, na Orave aj poriadne. V časoch klimatických zmien spôsobených globálnym otepľovaním potrebujeme ale už aj u nás v lete interiéry chladiť. Priemerná ročná teplota na Slovensku stúpla od roku 2009 do roku 2018 už o 2,51 °C.
„Chlad od stropu nie je zdravý a pre človeka prirodzený”
Naopak, oproti všetkým konvenčným spôsobom chladenia interiéru je stropné chladenie najprirodzenejšie. Zdravotné benefity sú nepopierateľné, stropné chladenie nevíri vzduch a nečistoty v ňom tak, ako všetky ostatné spôsoby chladenia.
„Nemôže to fungovať, každý predsa vie, že teplý vzduch stúpa hore”
No a práve preto treba logicky chladiť zhora. Nie je to však tak jednoduché, cirkulácia vzduchu v interiéri je pomerne zložitá fyzika. Stropné chladenie ale nechladí prioritne vzduch, od stropu sa sálavo chladia steny, predmety, ľudia, zvieratá a vzduch. Tepelný komfort stropného chladenia sa najviac blíži ideálnemu komfortu.
„Musí to byť drahé, najprv treba chladiť vodu”
Investícia do systému stropného chladenia nie je nízka, rýchlo sa však vráti v prevádzkových nákladoch. Systém má menej náročnú prevádzku ako bežná klimatizácia, komfortné a zdravotné benefity sú na nezaplatenie.
„Stropné chladenie rosí strop”
Správne nastavený a regulovaný systém v kombinácii s riadeným vetraním nespôsobuje kondenzáciu na strope. Naviac sú nároky na systém vetrania nižšie, ako pri iných spôsoboch chladenia.
Vedeli ste, že veľkoplošné systémy sálavého chladenia pracujú s vyššou teplotou chladiacej vody?Aj preto sú často nazývané systémami vysokoteplotného chladenia. Teplota vody v stropnom chladiacom systéme je 16 – 20 °C.
Katedrálové výklady
Už sme navrhli, že výklad princípov fungovania stropných chladiacich systémov by sme mali realizovať v katedrálach. Zážitkové učenie by mohlo aj pomôcť vyvracať mýty. Príjemný a nevtieravý pocit chladu v stavbách s vysokými klenbami sa najviac blíži k pocitu zo stropného chladenia. Katedrálová názornosť a odborné argumenty zrejme presvedčia aj „nevercov“. A keby aj náhodou nie, okolo stotisíc realizovaných štvorcových metrov stropného chladenia Rehau v našej krajine sú silné argumenty. Plošné stropné chladiace systémy sú dnes ideálnym riešením chladenia administratívnych aj obytných interiérov. Bez ohľadu na mýty, ktoré stále o stropnom chladení kolujú.