Fakty o stropnom chladení a rosení v interiéri
Odbornosť článku
Nárast teplôt počas letných mesiacov je za posledné roky enormný. Chladenie bežnou klimatizáciou však nemusí byť vždy optimálnym riešením. Z toho dôvodu si stropné chladenie získava čoraz väčšiu pozornosť. Avšak spája sa s ním niekoľko mýtov, najmä v spojitosti s orosovaním a rizikom vzniku plesní. V našom článku sa dozviete, ako to v skutočnosti naozaj je.
Princíp stropného chladenia
Stropné chladenie predstavuje systém plošného chladenia. Jeho veľkou výhodou je to, že pracuje iba s malým rozdielom teplôt, pričom ochladzuje priestor rovnomerne. Základom je teda chladenie veľkou plochou s využitím chladiacej kvapaliny v rozvodných rúrkach. Následné odovzdávanie tepla, respektíve chladu, spočíva na princípe sálania (vyžarovania). V princípe je teda stropné chladenie podlahovka, len tu je všetko naopak. Namiesto vykurovania chladí a nie je v podlahe, ale na strope.
Viete…
…že pri stropnom chladení je kvôli odvádzaniu tepla prostredníctvom chladiacej vody potrebné riešiť vetranie interiéru? Je to najmä z dôvodu, aby ste si zabezpečili dostatočnú výmenu vzduchu v miestnostiach a zabránili vzniku vysokej koncentrácie škodlivých látok (CO2). Ideálnym riešením je preto riadené vetranie s rekuperáciou, ktoré je navyše optimálne spojené s odvlhčovaním (napríklad cez zemný výmenník Awadukt thermo, prípadne zemný soľankový výmenník). Rýchlosť prúdenia vzduchu by pritom nemala prekročiť hodnotu 0,2 m/s, inak sa už môže dostaviť diskomfort.
Dôležitosť rosného bodu
Najväčšou obavou, ktorá trápi väčšinu ľudí zvažujúcich stropné chladenie, je možnosť orosovania – vznik kondenzátu. Vzniknutá vlhkosť týmto spôsobom by mohla byť živnou pôdou pre vznik plesní. Je to pravda? Odpoveď na túto otázku spočíva v hodnote rosného bodu, ktorá je pri vzniku kondenzátu kľúčová. Ide o takú teplotu, pri ktorej sa vzduch v dôsledku ochladzovania nasýti vodnou parou bez toho, aby mu bola dodaná zvonku. Pokiaľ teplota ochladzovania klesne pod tento bod, vodná para vo vzduchu začne kondenzovať. To je dôvodom, prečo treba vlhký vzduch v interiéri ochladzovať v rozumnom teplotnom intervale a prečo treba teplotu stropu udržiavať nad rosným bodom.
Ku vzniku kondenzátu môže teda prísť iba vtedy, keď je povrchová teplota chladiaceho stropu nižšia ako je teplota rosného bodu v jeho blízkosti. Avšak okrem vzniku kondenzátu na strope to je nežiadúce aj z iného dôvodu. Vysoká vlhkosť zapríčiňuje aj zníženie efektivity chladenia.
Druhou veličinou, ktorá ovplyvňuje vznik nežiaduceho kondenzátu, je relatívna vlhkosť vzduchu – udáva sa v percentách. Vyjadruje pomer hmotnosti vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu pri danej teplote k hmotnosti vodnej pary, pri ktorej je už vzduch vodnou parou nasýtený. Neznamená to teda nič iné, ako schopnosť vzduchu absorbovať viac vlhkosti. Keď už vzduch nemôže vlhkosť ďalej absorbovať, dôjde k jej kondenzácii.
Z dôvodu rizika vzniku kondenzátu kvôli vyššej vlhkosti vzduchu a aj jeho nižšej schopnosti vlhkosť pohlcovať neodporúčame stropné chladenie:
- v kúpeľni,
- v saune,
- v miestnostiach s bazénmi a vírivkami,
- v priestoroch s trvale zvýšenou vlhkosťou.
Ako bojovať proti roseniu?
Okrem už zmieneného riadeného vetrania dokážeme hroziacu kondenzáciu účinne eliminovať aj pomocou priestorových termostatov. Ich princíp spočíva v meraní relatívnej vlhkosti, na základe ktorej systém určí aktuálnu hodnotu rosného bodu. Tieto priestorové termostaty je ideálne umiestniť v každej miestnosti, kde chladíme stropným chladením.
Ak sa nebezpečne priblížime k hodnote rosného bodu, regulácia stropné chladenie v danej miestnosti vypne. Vyšší stupeň bezpečnosti predstavuje zapojenie systému tak, aby sa centrálne riadil teplota chladiacej vody vždy s odstupom k aktuálnemu rosnému bodu. Takto sa riziko orosenia oproti samotným izbovým termostatom ešte ďalej zníži. Pokiaľ ale potrebujete mať trojnásobnú istotu, že nehrozí žiadne riziko vzniku plesní, je tu aj možnosť zadováženia si externých snímačov rosného bodu. S ich pomocou je regulácia systému prostredníctvom termostatov ešte o stupeň bezpečnejšia.
Vítanou pomocou sú aj aktívne odvlhčovače vzduchu. Okrem zníženia rizika orosenia stropu a príjemnejšej pocitovej teploty umožnia vždy maximalizovať výkon stropného chladenia. Jednoduchým riešením je prenosný odvlhčovač vzduchu, ktorý si obstaráte v bežnom obchode alebo eshope s elektronikou. Výhodu nižšej ceny a jednoduchosti kompenzuje potreba denne vyprázdňovať nádržku na zhromaždený kondenzát, vyššia hlučnosť a spotreba elektrickej energie. Svoju úlohu však splní. Komfortnejším riešením sú zabudované odvlhčovače (stenové alebo stropné), ktoré fungujú automaticky bez starostí, s vyšším výkonom, nižšou hlučnosťou a tiež spotrebou.
Niektoré modely, napríklad Rehau DHU-C, dokonca vedia priestor dochladiť v prípade nárazového zvýšenia počtu osôb v interiéri, alebo ešte ďalej znížiť teplotu interiéru pre tých z nás, ktorí obľubujú nižšie teploty ako normových 26°C. Potreba odvlhčovania vzduchu nie je automaticky daná pre každú nehnuteľnosť s plošným chladením. Odvlhčovač možno odporučiť náročným klientom, ktorí požadujú nízku vnútornú teplotu za každých podmienok, zároveň však ich potreba bude v budúcnosti rásť s meniacou sa zemskou klímou, keď sa častejšie budú vyskytovať obdobia dlhodobo vysokých teplôt spojených s vyššou vlhkosťou v exteriéri a interiéri.
Záver
Princípom stropného chladenia je chladenie veľkou plochou s využitím chladiacej kvapaliny v rozvodných rúrkach. Na zamedzenie rizika vzniku kondenzátu pri stropnom chladení je dôležitá teplotná regulácia chladiaceho systému a využitie externých snímačov rosného bodu, prípadne odvlhčovačov vzduchu. V tomto smere vám efektívne pomôže aj riadené vetranie.