Ako dosiahnuť ideálny tepelný komfort
„To chce klid a nohy v teple“ – lapidárna švejkovská průpovídka určite nepostačí na definovanie tepelného komfortu, vnímaného a pociťovaného človekom. Keďže čokoľvek ľudsky vnímané a pociťované je subjektívne, môžeme síce očakávať normatívne vymedzenie, ale iste nie taxatívne a direktívne. Aj tepelný komfort, ako biologicky vnímaná škála pocitov súvisiacich s teplom, predsa musí byť nejako definovaný a vymedzený. Pokiaľ pracujeme s teplom vo vzťahu k človeku v súvislosti s jeho pobytom v budove, musíme sa hýbať v istých fyzikálnych, technických a biologických mantineloch. Keď chceme dosiahnuť ideálny tepelný komfort, skúsme nezačínať od podlahy, ale naopak od stropu.
Definujme
Tepelný komfort
- laicky: pocit tepelnej pohody v interiéri „tak akurát“ – ani zima, ani teplo, ani chladno, ani prekúrené
- odborne: normatívne daný súhrn merateľných veličín, charakteristík a vlastností interiéru, ktoré majú vplyv na optimálne, pozitívne alebo negatívne vnímanie tepelného komfortu konkrétnym človekom v konkrétnom prostredí
Faktory ovplyvňujúce pocit tepelnej pohody a kvalitu tepelného komfortu v interiéri
- teplota vzduchu
- vlhkosť vzduchu
- rýchlosť prúdenia vzduchu
- veľkosť a topografia interiéru
- povrchová teplota plôch a predmetov
- aktivita a činnosť človeka
- oblečenie človeka
Vnímanie tepelného komfortu je vždy subjektívne, aby však bolo možné objektívne určovať a merať jeho hodnoty, limity sú dané vyhláškami a normami. Normatívne definovaný tepelný komfort musí byť zohľadnený v prípravnej projektovej fáze výstavby objektu.
Viete…
… že v reprezentačnom prieskume Healthy Homes Barometer 2016 zo 14 000 respondentov zo 14 európskych krajín pociťovalo v lete prehrievanie svojho obytného interiéru až 87 %? Viac než tretina opýtaných sa v lete v prehriatych interiéroch zdržiavala pravidelne. Už pred 5 rokmi bolo letné prehrievanie obytných a pobytových interiérov v Európe vážnejším problémom ako nedostatočné vykurovanie v zime
Normy a princípy nepustia
Všetko súvisiace s tepelným komfortom určujú technické aj hygienické normy a vyhlášky. Tie naše sú európsky aproximované a platia prakticky vo všetkých krajinách Európskej únie. Z normatívneho pohľadu, ale aj z pohľadu vnímania tepelného komfortu, nemá stropné chladenie konkurenciu. Vyplýva to samozrejme aj z princípov fungovania sálavého systému chladenia. Distribúcia chladu, tepla a energie sálaním je pre ľudský organizmus jednoznačne najprirodzenejšia. Je totiž neagresívna, sálavé chladiace stropy pracujú s prijateľnými teplotami a „neochladzujú“ interiér agresívnym vháňaním prúdu extrémne studeného vzduchu. Okrem toho vzduch nevíria, nespôsobujú prievan a vďaka príjemnej energii sálania pôsobia na optimálne vnímanie príjemného prostredia v interiéri. Okrem ideálneho tepelného komfortu sú sálavé spôsoby chladenia aj kúrenia zdraviu neškodlivé.
Tepelný komfort na súde
Hodnotenie tepelného komfortu konkrétnym človekom je vždy subjektívne. Niekedy až tak, že ho musí riešiť súd, ako v roku 2018 v Nemecku. Predmetom odborníkmi aj právnikmi ostro sledovaného súdneho sporu bol „silný prievan“. Nie však prievan v byte vetranom netesniacimi oknami pootváranými dokorán, ale v byte v modernej pasívnej bytovke s podlahovým kúrením, kvalitnými oknami a rekuperačným vetraním. Nájomníci žiadali ako kompenzáciu ich pocitu „silného prievanu a nevykúrenosti“ bytu zníženie nájmu o 20 %. Po posúdení znaleckých posudkov súd znížil sťažujúcim sa nájomníkom nájomné o 10 % so zdôvodnením: nešlo vraj o takú vadu bytu, ktorá by zásadne obmedzila jeho využívanie a 10 % je primeraná satisfakcia aj vzhľadom k subjektívnemu vnímaniu tepelného komfortu.
Ako dosiahnuť ideálny tepelný komfort…
… je ideálna téma na kvalitnú dizertačnú prácu. Ak k téme pristúpime zovšeobecňujúco, so zohľadnením všetkého, čo už bolo vyskúmané, zmerané, zanalyzované a popísané, máme šancu sformulovať jednoznačnú odpoveď. Ideálnou cestou dosiahnutia ideálneho tepelného komfortu v obytných i pobytových interiéroch je sálavé stropné chladenie. Tento fakt je ešte markantnejší dnes, v čase klimatickej zmeny, globálneho otepľovania a nárastu priemerných i maximálnych teplôt aj v našom klimatickom pásme. Tak, ako dnes už neplatia pranostiky našich dedov a pradedov súvisiace s počasím a ročnými obdobiami, neplatí už ani floskula: „Na Slovensku nám treba poriadne kúriť a nie chladiť…“ Dôsledky klimatickej zmeny sú citeľné už aj v našich končinách.