Klíma Slovenska v roku 2050
Zamyslíme sa nad tým, aká môže byť klíma Slovenska v roku 2050 a prečo už dnes treba myslieť na budúcnosť a nevyhnutnosť chladenia. Nie sme veštci, našťastie máme vedcov, ktorí už 28 rokov merajú a analyzujú dáta súvisiace s globálnou klimatickou zmenou. Čísla sú alarmujúce a z roka na rok horšie. Dnes je už reálny fakt, že globálny ekologický stav núdze nedokážeme zvrátiť. Musíme sa ale pripraviť na zmeny, ktoré sa už rozbehli a na ktoré sa bude treba adaptovať. Viete si predstaviť, že už možno o 30 rokov budete žiť v subtropickom pásme bez toho, aby ste sa presťahovali?
Fakty
Nemá zmysel vyvracať mýty popieračov už rozbehnutých a do vysokej miery nezastaviteľných globálnych klimatických zmien. Postačia aktuálne fakty OSN a Svetovej meteorologickej organizácie WMO:
- minulý rok bol v Európe a Arktíde najteplejší počas celej histórie meteorologických meraní
- teplotné rekordy – ročné aj mesačné – padali na všetkých kontinentoch
- dekáda 2011 – 2020 bola najteplejším desaťročím v meteorologických záznamoch
- za ostatných 28 rokov je zaznamenané narastajúce zvyšovanie teploty nielen ovzdušia nad pevninou a oceánmi, ale aj teploty pôdy a morskej vody
- pokračuje topenie morského ľadu a ľadovcov aj stúpanie hladín morí a oceánov
- topenie permafrostu spôsobuje uvoľňovanie metánu do atmosféry
- menia sa modely zrážok vo všetkých klimatických pásmach
- globálne klimatické zmeny sú neúprosné, pokračujúce a narastajúce
- negatívny trend bude v nadchádzajúcich desaťročiach pokračovať nezávisle od snáh ľudstva zmierňovať zmeny klímy
- klimatické zmeny nezastavíme, ide o to, či dokážeme dôsledky zmierniť alebo budú drastické
- dôsledky zmeny klímy sú už dnes pre niektoré krajiny a oblasti katastrofálne
Zmeny klímy sú podľa šéfa OSN antropogénne – vyplývajú z dôsledkov ľudskej činnosti, rozhodnutí, nepoučiteľnosti a ľudskej hlúposti.
Stenové chladenie výrazne znižuje tvorbu skleníkových efektov.
Viete…… že podľa viacerých klimatologických modelov sa mierne klimatické pásmo v strednej Európe postupne zmení na subtropické? Otázka nie je či, ale kedy. Švajčiarski vedci predpokladajú, že v roku 2050 budú klimatické podmienky v Bratislave podobné ako dnes v austrálskej Canberre.
Ešte ste neboli v Dobšinskej ľadovej jaskyni?
Ak ste nemali šťastie zažiť na vlastnej koži a na vlastné oči tento jedinečný prírodný výtvor, neváhajte. Už pred pár rokmi sa totiž naša jediná prístupná ľadová jaskyňa začala topiť. Respektíve sa jej bohatá ľadová výzdoba prestala počas abnormálne teplých zím obnovovať. Aj v najsevernejších okresoch Slovenska stúpla minulý rok priemerná ročná teplota o približne 2° C a maximálna o viac než 3° C oproti priemeru z rokov 1963 – 1990. Ako to bude vyzerať v roku 2050? Prediktívne klimatologické modely predpokladajú pokračovanie zmien klímy aj s nárastom maximálnych a priemerných teplôt. Zjednodušene: teplotné a klimatické pomery na Liptove môžu byť o 30 rokov také ako dnes v Podunajskej nížine. Teda s ročnými maximálnymi teplotami 35°C a viac.
Nemáme čas strácať čas
Už 28 rokov klimatológovia a meteorológovia na celej planéte zbierajú a vyhodnocujú dáta súvisiace s klimatickými zmenami. Výsledky sú alarmujúce, rozbehnuté klimatické zmeny sú nezvratné napriek snahám o ich zmiernenie. Otázka je, aké vážne budú dôsledky. Klimatické zmeny vrátane zvyšovania maximálnych a priemerných teplôt sa týkajú aj našej krajiny. Ak sa nestane zázrak, pod Tatrami bude onedlho taká klíma ako dnes pri Dunaji. So všetkými dôsledkami, vrátane nevyhnutnosti chladiť nielen obytné, ale aj administratívne a iné verejné budovy. Podľa vedcov je už dnes potrebné pripraviť sa na dôsledky klimatických zmien a adaptovať sa. Preto nestrácajte čas, investícia do stropného chladenia je jeden z nevyhnutných krokov, ktoré môžete urobiť už dnes.