Rosný bod a stropné chladenie

Možno si niektorí ešte spomenieme na podrobnú rozhlasovú predpoveď počasia a stavu vodných tokov. Dodnes asi stále netušíme, pre koho ju vysielali dokonca trojjazyčne… Zneli tam okrem iného aj tieto údaje: „Výška, tlak, teplota, rosný bod“. Dnes sa povenujeme práve rosnému bodu, nie však v súvislosti s počasím, ale so stropným chladením. Tento prirodzený, zdravý, ekonomický a progresívny spôsob chladenia interiérov totiž aktívne pracuje s fyzikálnou veličinou nazvanou rosný bod. Bez preháňania môžeme tvrdiť, že ide o symbiózu. Hodnota rosného bodu v miestnosti má na správne fungovanie stropného chladenia zásadný vplyv. Čítajte, ako spolu súvisia rosný bod a stropné chladenie a prečo je ich vzťah dôležitý.

Mýty a fakty

Ak by sme vystavali rebríček najznámejších mýtov o stropnom chladení, na najvyšších priečkach by určite bol tento: „To nemôže fungovať, lebo sa všetko bude rosiť a splesnivie aj nábytok…“ Je síce historická pravda, že priekopníci stropného chladenia na začiatku minulého storočia bojovali so silným nepriateľom. Bolo ním práve orosovanie chladených stropov. Technicky a technologicky sme však o sto rokov ďalej. Dnešné správne vyregulované a nastavené stropné chladenie nemá dôvod bojovať s orosením chladeného stropu. Pretože systém aktívne pracuje s hodnotami rosného bodu v chladenej miestnosti. Chladenie je aktívne regulované tak, aby sa nerosil ani strop, ani zrkadlá a ani vaše okuliare.

Fyzikálne princípy

Stropné chladenie je v podstate podlahovka, ale úplne naopak. Namiesto kúrenia chladí a nie je inštalované v podlahe,ale v alebo na strope. Ten je vodou v chladiacom rošte chladený na maximálne 20 °C a od neho je sálavým spôsobom chladený interiér. Aby sa fyzikálne princípy stropného chladenia doslova nebili s fyzikálnymi podmienkami interiéru, treba sledovať rosný bod. Je to teplota, pri ktorej sa vzduch v dôsledku ochladzovania nasýti vodnou parou bez toho, aby mu bola dodaná zvonku. No a pri poklese teploty pod teplotu rosného bodu vodná para vo vzduchu kondenzuje. Vzťah teploty interiéru, vlhkosti vzduchu a teploty rosného bodu je pomerne komplikovaný. Preto treba vlhký vzduch v interiéri chladiť doslova „citlivo“, aby nekondenzoval.

Stropné chladenie a rosný bod si v dnešnej dobe dokážu rozumieť pri dodržaní správnych postupov.

Rosný bod a stropné chladenie

Z fyzikálnych princípov fungovania stropného chladenia jednoznačne vyplýva, že hodnota rosného bodu v miestnosti je kľúčová. Zjednodušene: ak je povrchová teplota chladiaceho stropu nižšia ako teplota rosného bodu v jeho blízkosti, dochádza ku kondenzácii. Tá je pri chladení miestnosti nežiaduca, pretože by okrem negatívneho pôsobenia na povrchovú vrstvu stropu dokázala aj znížiť efektivitu chladenia. Kondenzáciu dokážeme eliminovať pomocou priestorových termostatov. Ideálne umiestnených v každej miestnosti, ktorú chladíme stropným chladením. Ak treba, termostatom môžu pomáhať aj externé snímače rosného bodu. Má to však svoje limity. Z dôvodu rizika koncentrácie stropné chladenie všeobecne, ale najmä v suchom variante neodporúčame:

• v interiéroch s dlhodobou a permanentnou nadlimitnou vlhkosťou
• najmä v kúpeľniach
• v saunách
• v miestnostiach s interiérovými bazénmi alebo vírivkami

Vzťah rosného bodu a stropného chladenia…

… by mal byť nastavený ak nie v symbióze, tak v relatívnej rovnováhe. Dnešné pokročilé systémy regulácie dokonca umožňujú inštalovať stropné chladenie aj tam, kde to donedávna nebolo možné. Samozrejme, v kombinácii s vhodným systémom vetrania, pretože stropné chladenie samotné nedokáže aktívne meniť vlhkosť vzduchu v interiéri. Vzťah rosného bodu a stropného chladenia je jedna z kľúčových otázok súvisiacich s plošným chladením interiérov. Odpovede sú jednoznačné a v súčasnosti už nemusia byť predmetom fám a mýtov, týkajúcich sa stropného chladenia. Rosný bod a stropné chladenie dokážu spolu žiť bez toho, aby si navzájom spôsobovali vážnejšie problémy alebo ujmy. V štandardnom, takmer partnerskom vzťahu.